Fotenie zvierat - voľná príroda

Fotenie zvierat je svojbytnou fotografickú disciplínou, ktoré sa naplno venuje celá rada profesionálov, ale dobré výsledky v nej môže mať každý, pokiaľ dodrží pár elementárnych pravidiel. Dobrými výsledkami potom rozumieme pekné fotografie bez väčších technických chýb, dostatočne pekné pre potešenie vlastné, alebo rodiny a priateľov. Fotografie zvierat sú tiež perfektným podkladom pre zhotovenie rôznych fotodarčeky, prípadne väčších formátov na stenu.

Vo fotení zvierat rozlišujeme tri ďalšie menšie odbory, ktoré majú každý svoje špecifiká a požiadavky:

• Fotenie divokej zveri vo voľnej prírode - kráľovná všetkých fotografických disciplín, ktorá vyžaduje najviac času, najlepšie vybavenie a najdôkladnejšie teoretickú i praktickú prípravu pred každou podarenú fotografií. Vyhnúť by sme sa mali riziku plašenie a ublíženia samotným zvieratám, rovnako tak ako riziko samotného úrazu.
• Fotenie v ZOO - veľmi populárna zábava pre širokú verejnosť. Zvieratá sú k dispozícii vo veľkom výbere na malej ploche a väčšinou sú dobre vidieť. S dobrou prípravou je možné veľmi peknú fotografiu urobiť aj bez nákladného vybavenia, zatiaľ čo profesionáli tu robia prvotriednej fotografie časopisovej kvality.
• Fotenie domácich maznáčikov - kto má nejakého toho psíka, mačičku, alebo napríklad fretku alebo operenca, určite je už fotiť skúšal. Kým sedí a papajú, je to malina, ale nám dnes pôjde o náročnejší vec - fotenie domácich zvierat v pohybe.

Fotenie zvierat vo voľnej prírode

Ako bolo riešené úvodom, fotenie divokej zveri vo voľnej prírode je jednou zo suverénne najnáročnejších disciplín aj v našej prírode, o cestách za exotickejšími zvieratami alebo prostredím ani nehovoriac. Celú problematiku charakterizuje týchto niekoľko bodov:

• Vzdialenosť - k veľkej väčšine voľne žijúcich zvierat a vtákov sa pre dobrú fotografiu nemožno príliš priblížiť. Potrebujeme preto dlhé teleobjektívy (aspoň 300 - 400 m) a dobrý úkryt. Spravidla čakáme nehybne na vybranom stanovišti, až sa predmet nášho záujmu objaví na predpokladanom mieste.
• Svetlo - väčšina zvierat vychádza zo svojho úkrytu hľadať potravu v skorých ranných hodinách, alebo naopak večer a v noci. Zakaždým tak čelíme nedostatku svetla, ktorý je umocnený ešte použitím dlhých objektívov. Fotíme tak spravidla na dlhšiu expozíciu pri vyššom ISO, postrážiť si ale musíme šum, ktorý nám potom vo fotografii môže vzniknúť. Dobrým pomocníkom je statív (ideálne čierny) a diaľkové ovládanie fotoaparátu.
• Kde zviera nájsť - každý živočíšny druh má svoje obvyklé vzorce správania a svoje stanovisko, kde sa pre neho nachádza potrava. Hlbšie znalosť typického správania každého zvieraťa, ktoré sa chystáme vyfotiť v prirodzenom prostredí, je pre kvalitnú fotografiu bezpodmienečná. Veľmi dobre poznajú správanie vlastné zveri a jej obvyklá stanovište poľovníci, len nebudú chcieť pomáhať nedôveryhodným dobrodruhom.

Podmienkou číslo jedna je, aby naše fotenie nezasahovalo do prirodzeného života zvierat. Jednak sa vyplašením zvieraťa väčšinou sami pripravíte o snímku, ale predovšetkým môžete prerušením kŕmenie, pytačiek alebo hniezdenia napáchať škody na zdraví alebo živote nemých tvárí, čo je vo fatálnych prípadoch neodpustiteľné, aj keby to mala byť fotka na titulnú stranu National Geographic.

Za úkryt preto volíme poľovnícke posedy, umelo vytvorené prístrešky alebo maskovacie stany (skrčení v kroví spravidla rovnako nevydržíme dve hodiny). Eliminujeme zvuky - potrebujeme čo najtichší závierku fotoaparátu, tichý zoom a oblečenie, ktoré nevydáva šuštiace zvuky pri pohybe. Fotenie s bleskom je spravidla tabu nielen kvôli neprirodzenému svetlu záberu, ale najmä kvôli plašenie.

Obstaranie kvalitné fotografie zvieraťa v jeho prirodzenom HABITATu nie je otázkou jednej náhodné vychádzky, ale predovšetkým štúdia jeho života a starostlivé prípravy. Ak sa však taká fotografie povedie, veľmi dobre sa potom vyníma napríklad ako veľkoformátová fotografie na stene, prípadne fotoplátno, o predaji do časopisov alebo fotobankám ani nehovoriac.

Fotografie v náhľade: Dvidshub